História

Farnosť Beladice | Kostolík Malé Chrašťany

Prvá vizitácia

Vizitácia nariadená ostrihomským arcibiskupom grófom Mikulášom Csákym bola vykonaná 7. júla 1755. Boli na nej prítomní Ján Bilik – farár z Nemčinian a dekan dištriktu, Michal Huňady – stoličný prísediaci Tekovskej župy, 30-ročný miestny farár Jozef Krasnec a miestni šľachtici barón Ján Maloňaj, Jozef Illovay, Jozef Maršovský, Pavol Vály, Peter Vály, Ján Illovay a miestny rektor-učiteľ Juraj Kadarec (30-ročný).

Kópiu pôvodného vizitačného protokolu (preliminára) vyhotovil 5. decembra 1755 v Hronskom Svätom Beňadiku Jozef Baťáni, bratislavský prepošt pri kostole sv. Martina a neskorší ostrihomský arcibiskup. V tejto vizitácii sa spomína aj veľkochraštiansky učiteľ – organista Juraj Kadarec, 30-ročný katolík, ktorý tu vyučuje už 3 roky. Školská budova je murovaná zo surových tehál. Vo farskom kostole má rodinnú kryptu Ján Maloňaj, do ktorej má povolenie dať sa pochovať aj Jozef Illovay (ten si ale časom zriadil vlastnú kryptu pre členov svojej rodiny). Chórum v kostole bolo kedysi celé maľované, teraz je v dezolátnom stave, takmer v ruinách, ale má 5 registrový organček o 5 mutácií. Toto tiež vyžaduje opravu.

 

Ďaľšia vizitácia

Ďalšiu podrobnú vizitáciu uskutočnil na príkaz ostrihomského arcibiskupa Jozefa Baťániho dňa 5. októbra 1779 tekovský archidiakon Ján Filo. Zúčastnili sa na nej Ján Bilik – dekan (vicearchidiakon) malotopoľčianskeho dištriktu, gróf Gabriel Berényi a Karol Bacskády – úradujúci podžupani (vicišpáni) tekovskej stolice ako vyslanci župy, Karol Maršovský z Malých Chraštian – ako zástupca a legát urodzeného a osvieteného pána baróna Jána Maloňaja, ďalej Michal Nagy a Ján Višňovský – župní prísediaci, taktiež šľachtici Ladislav Illovay, Štefan Maršovský, Ladislav Vellesz, Jozef Jancsovith a Matej Kováč – zemskí páni z filiálok, Imrich Boronkay z Vajky – riaditeľ a správca arcibiskupských majetkov zo Slepčian a Štefan Čepela – provizor zlatomoraveckého panstva baróna Kristiána Palušku. Prehliadka bola vykonaná v prítomnosti úradujúceho farára Mateja Hirtha.

Matej Hirth pochádzal z hontianskej obce Sebechleby. Bol synom Mateja Hirtha a Kataríny Cazerovej. Na štúdium teológie na generálnom seminári ho priviedol v roku 1768 ostrihomský generálny vikár Ladislav Baňaj z Trnavy. Štúdium ukončil 25. marca 1772. Za kňaza ho vysvätil Anton Révay, aktuálny rožňavský biskup. Najprv bol kaplánom v Banskej Belej a od 24. marca 1773 v Žemberovciach. Do Veľkých Chraštian prišiel pred 2 rokmi (presnejšie 30. júna 1777), kedy vystriedal svojho predchodcu, farára Jána Nepomuka Jeszenszkého. Výpomocného kaplána farár nemá, ale občas mu vypomáhajú malí bratia františkáni z Mariánskeho konventu z kláštora v Nitre. Na fare býva spoločne s 21-ročnou slobodnou slúžkou Annou Piusovou pochádzajúcou z Vrábeľ, ktorá dostáva ročný plat 18 zlaťákov, potom aj so staršou kuchárkou a domácou gazdinou Annou, ktorá má ročne 19 zlatých a takisto pochádza z Vrábeľ. Na fare bývali aj sluhovia, ktorí pomáhali na farskom hospodárstve: 36-ročný Ján Chovan za ročný plat 12 zlatých, Ján Pius, rodák z Vrábeľ za ročný plat 11 zlatých a pomocný sluha-paholok Ján Rusňák (sirota).

Zvonári, pôrodné babice, organisti, patróni

Zvonárom vo farskom kostole je Jozef Belán, v Choči Ján Kéry, v Malých Chrašťanoch Juraj Zingári a v Beladiciach Pavol Fricz.

Pôrodnými babicami sú: vo Veľkých Chrašťanoch Anna Tokárová, v Malých Chrašťanoch Helena Slaninová, v Beladiciach Katarína Nagyová, v Pustom Chotári a na Finte Alžbeta Bartóczyová. Za asistenciu pri pôrodoch spravidla dostávajú po 25 denárov. V Choči prednedávnom babica zomrela, teraz nemajú.

Organistom a učiteľom je oficiálne menovaný 25-ročný Michal Šnuhta, katolík, rodák z Veľkého Zálužia, ovládajúci slovenský a maďarský jazyk, ktorý vyštudoval v Novom Meste nad Váhom. Proviant (stravu) dostáva z fary. Ročne má plat 43 zlatých.

Hlavnými svetskými patrónmi farského kostola sú miestni zemskí páni, baróni Ján Nepomuk Maloňaj a Kristián Paluška.Na Pustom Chotári existuje zvonica so zvonom, ktorý zakúpil Juraj Richvaldský. Zvon váži 80 libier a je zasvätený sv. Jozefovi a sv. Anne. Cintorín na Pustom Chotári je veľmi malý. Uprostred má ale kamenný murovaný kríž na podstavci s rozmermi 3 a ½ x 3 a ½ stopy. V Beladiciach je zvonica so zvonom zasväteným sv. Donátovi mučeníkovi, ktorý tam bol osadený už pred rokom 1603. Zvon bol aj konsekrovaný. Vo filiálke Malé Chrašťany visí zvon zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii, visí na pôvodnom mieste v originálnej zvonici a bol konsekrovaný. Vo filiálke Choča sa nachádza starobylý zvon zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. Zvon bol kedysi darom veľkochraštianskeho farára a takisto bol konsekrovaný.

Farnosť Beladice | Kostol Veľké Chrašťany zvnútra | História farnosti

Zvony, oltáre a iné

Vo veži farského kostola vo Veľkých Chrašťanoch sa nachádza veľký zvon zasvätený sv. Alžbete (resp. navštíveniu sv. Alžbety) vážiaci 5 centov, ktorý bol zakúpený v roku 1747 za 327 zlatých a konsekrovaný bol v Hronskom Sv. Beňadiku germanopolitským biskupom a ostrihomským veľkoprepoštom Michaelom Ignácom Guiraiszom (Frivaisom) dňa 3. júla 1748. Nahradil starší zvon, ktorý bol pôvodne zasvätený Panne Márii Bohorodičke.

Druhý menší zvon vážiaci 2,5 centa pochádza z roku 1667 a je zasvätený sv. Ondrejovi apoštolovi. Bol konsekrovaný. Nachádza sa v podkroví nad sanktuáriom. Tretí zvon visí nad sanktuáriom a je zasvätený Kristovi – spasiteľovi duší.Farský kostol má kryptu zbudovanú urodzeným pánom Ladislavom Maloňajom v roku 1729 s nákladom 50 zlatých. Hlavný oltár ja zasvätený sv. Ondrejovi, pochádza z roku 1716 a bol darom grófa Pavla Forgáča staršieho. Na strane katedry je menší bočný oltár sv. Jána Nepomuckého, ktorý je darom Mikuláša Jeszenszkého. Na opačnej strane je umiestnený bočný oltár sv. Pavla kedysi zakúpený z prostriedkov Pavla Tajnaya, aj s uloženými relikviami v ňom. Nad týmto oltárom ešte visí obraz Panny Márie, dar pani Hedvigy Kollerovej z Veľkej Mane. Socha sv. Jána Nepomuckého a aj ostatky tohto svätca v starom portatile sú darom biskupa Juraja Ghilányiho. Okrem toho tu stojí aj staršia drevená socha Panny Márie.

V oltárnej menze hlavného oltára sú uložené ostatky svätých mučeníkov Valentína a Teofila, ktoré v roku 1748 od rehole pavlínov získal germanopolský biskup Michael Frivaisz a ten ich sem dal umiestniť.

Kamenná krstiteľnica, ktorá sa nachádza v sanktuáriu je darom bratov Pavlínov z lefantovského kláštora. Je na nej pekne namaľovaný výjav sv. Jána Krstiteľa. Almara – skriňa na kňazské rúcha v sakristii je darom barónky Hedvigy Kollerovej. Na fare sa vedie matrika pokrstených a sobášených od roku 1697. Ako prvý ju začal písať farár Andrej Leskovský, ktorý súčasne účinkoval aj vo vtedajšej starej filiálke Chyndice. Prvý zväzok matriky narodených a pokrstených farníkov je z rokov 1697-1755. Obsahuje aj záznamy o sobášoch z rokov 1697-1708, 1710-1732, 1733-1739 a 1740-1755. Evidenciu zomrelých a pochovaných vo farnosti ale zaviedli až v roku 1706. V prvom zväzku matričnej knihy nájdeme údaje o zomrelých z rokov 1706-1755. Druhý zväzok matričnej knihy začal písať farár Jozef Krasnec v roku 1756.

Súpis majetku a príjmov kostola

Zachoval sa aj súpis majetku a príjmov kostola a fary vo Veľkých Chrašťanoch s popisom celej farnosti z 30. marca 1802. Prehliadku a súpis vykonali Ján Rajczy – diecézny zmocnenec a malotopoľčiansky dekan, František Félix – provizor veľkochraštianskeho (maloňajovského a kollerovského) panstva, Ondrej Mikles – richtár, Ján György, Michal Jonis a Imrich B

V opise farnosti sa uvádza nasledovné:

V materskej farskej obci Veľké Chrašťany žije 233 katolíkov a zemepánom je osvietený urodzený barón Anton Audřicky, ktorý sa priženil do rodiny Maloňajovej.
Filiálka Malé Chrašťany je vzdialená asi ½ hodiny chôdze od fary a kostola, má 135 obyvateľov, všetci sú katolíkmi. Zemepánmi sú tam viacerí šľachtici – miestni komposesori (Maršovskí a Tajnayovci).Filiálka Beladice je vzdialená ¼ hodiny chôdze od farského kostola, má 324 katolíckych veriacich. Zemepánmi sú viacerí dediční šľachtici (rody Vellesz, Illovay, Jeszenszky).
Filiálka Choča je vzdialená asi 1 hodinu chôdze, má 248 duší a zemepánom tam je gróf Krištof Migazzi zo Zlatých Moraviec ako nástupca po rode Paluškovcov.
Filiálka – prédium Finta je vzdialená ½ hodiny chôdze, má 70 obyvateľov, všetci sú katolíci a majiteľkou osady je Anna, vdova po Jozefovi Bacskádym.
Posledná filiálka – osada Pustý Chotár je vzdialená ½ hodiny chôdze, má 42 duší a zemepánom tam je Terézia Šimonyiová, vdova po Alexejovi Jeszenszkom.
Celá farnosť má 1052 veriacich. 
Archív Ostrihom