Kostoly

Farský kostol Svätého Jána Nepomuckého,
Veľké Chrašťany

Prvý kostol bol postavený v  roku 1332 , ale tureckým plienením zanikol a stavbu nového kostola v rokoch 1795 – 1804 dal postaviť farár Martin Pritz (Borovszky 1898, 55). Patrocinium pôvodného kostola z roku 1332 kostola je neznáme. V čase vzniku diela Brozovského sa Božie slovo kázalo v slovenčine. Farský kostol mal už v stredoveku dnešné filiálky Beladice, Choča, Malé Chrašťany. Vo vizitácii sa nespomína však stredoveká Finta, časť Pustého Chotára.

Kaplnka Svätého Kríža, Malé Chrašťany

Kaplnka bola postavená pánmi Rampletovcami, v roku 1863 ako rodinná hrobka. V 80tich rokoch 20.storočia bola upravená podľa liturgických predpisov na účely vykonávania bohoslužieb.

Kostol Ružencovej Panny Márie, Choča

Kostol bol postavený v roku 1961,svojpomocne obyvateľmi z Choče. Spôsob, akým vznikal kostol v Choči, uchvacuje doteraz. Miestni odopreli poslušnosť komunistom a tajne, na vlastnú päsť a len pomocou vlastných síl a prostriedkov, začali s výstavbou kostola. Veriaci nemali stavebné povolenie od komunistických papalášov a vraveli, že to im vydal samotný Boh… Pôvodne mali Chočania stavať zvonicu, sami sa ale rozhodli, že si spravia kostol. Začínali bez akýchkoľvek povolení a s vedomím, že komunisti o ničom nechyrujú. Veľkým problémom bolo získanie materiálu na stavbu. Tehla sa musela z konšpiratívnych dôvodov voziť až z Dečína. Objednávali ju tam Chočania Ondrej Kéry a Vincent Valkovič, ktorí v Dečíne pracovali. Pred komunistami sa tvárili, že ju potrebujú na stavbu vlastného rodinného domu. Z Dečína tehlu vozili po železnici do Tesár a odtiaľ konskými povozmi na stavenisko. Netreba ani zdôrazňovať, že pre takýto komplikovaný spôsob prepravy sa množstvo materiálu zničilo. Smutným paradoxom tej doby ale je, že v Prílepoch vzdialených len pár kilometrov od Choče, bola tehelňa…Celá dedina žila tým, že v jej centre vzniká svätostánok. Dovtedy chodili veriaci na omšu peši do päť kilometrov vzdialených Veľkých Chraštian na území dnešných Beladíc. Tam sa vyhlasovali zbierky na výstavbu kostola v Choči. Murárov, čo stavali kostol, stravovala celá dedina, obed im nachystal zakaždým iný dom.Vďaka statočnosti úradníka Jozefa Beláka nakoniec dedinčania získali aj stavebné povolenie. Belák mal skontrolovať, ako pokračuje výstavba zvonice. Keď prišiel do Choče a uvidel, že žiadnej zvonice niet, ale na kopci stoja základné múry kostola, nevedel od zúfalstva, čo má robiť. Nervózny netušil, ako to vysvetlí na Krajskom národnom výbore v Nitre. Pomohol mu ale futbal, ktorý hrával, pretože šéf výboru mal na tento šport slabosť, a tak Belákovi nakoniec stavbu odobrili.Za veľa ale mohli aj obyčajní ľudia. V tom čase spravili nevídanú vec – pritlačili na komunistov. V obci sa vtedy zakladalo roľnícke družstvo a dedinčania vyhlásili, že svoje role doň dajú len vtedy, ak im povolia výstavbu kostola v Choči. V auguste r.2020 sa začala rekonštrukcia presbytéria v kostole zasväteného Panne Márii ružencovej. Vzhľadom na uvoľnenie opatrení nariadených z dôvodu pandémie COVID-19, vďaka čomu sa povolili sväté omše, sa v nedeľu  25.04.2021 konala v  kostole slávnostná konsekrácia kostola. Posviacku vykonal nitriansky diecézny biskup  prof. ThDr. Viliam Judák  PhD. za účasti  dištriktuálneho dekana Gustáva Lutišana a  pána farára ThLic. Mareka Tokarczyka. 

Kostol Panny Márie Fatimskej, Pustý Chotár 

Dňom 25. februára 1994 sa začali prvé výkopové práce na kostole. Stavba kostola trvala šesť rokov, uskutočnila sa predovšetkým na základe finančnej zbierky obyvateľov. Organizačne, finančne, ale výkonom mnohých stavebných prác  pomáhal v tom čase vo farnosti pôsobiaci vdp. dekan Ladislav Ostrák. Patrónkou kostola je Panna Mária Fatimská. Vysviacka sa konala 22. októbra 2000.